Gordana Zlatanović: Portréty

Gordana Zlatanović je pôvodom srbská autorka, ktorá vyštudovala na VŠVU v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje umeniu, ktoré prezentuje z pohľadu ženy. V projekte Portréty spracováva klasickou renesančnou technikou maľby svoj pohľad na život muža. Zámerom projektu je re-interpretácia modelov pohlavia z ženskej pozície. Projekt prezentuje vytváranie erotického umenia pre ženské pohlavie. Na strane druhej sa projekt snaží drzo poukázať na klišé mužských predstáv o žene a jej svete. „Reagujem na absenciu ženského zážitku erotiky i prítomnosť žien ako predmetu mužskej túžby. Chcem zviditeľniť ženskú identitu, zviditeľňovaním mužského tela,“  hovorí Gordana Zlatanović. V našej krajine sa ešte častokrát stretávame s animozitou voči ženskému umeniu, bez toho, aby sme sa doň hlbšie ponorili. Projekt bol pripravený pre štátnu galériu, ktorá ho však prijala s nevôľou. Sme preto rady, že vás môžeme pozvať na vernisáž tohto dlho pripravovaného projektu.

O G o r d a n e  Z l a t a n o v i ć

Gordana Zlatanović sa narodila v meste Srpski Miletić v Juhoslávii. Od roku 1997 študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore voľné umenie. Naň  nadviazala magisterským štúdiom v ateliéri doc. J. Hoffstädtera. Momentálne je doktorantkou v ateliéri Video-multimedia-performens u Tomáša Rullera na VŠVU.

Ako mi sama povedala, v klasických médiach sa rada vracia k maľbe. V sochárstve, ale radšej pracuje s živým ľudským telom, performermi. V januári 2004 sa dostavila asi stovka umeniachtivých na jej fiktívnu vernisáž, aby sa stali súčasťou umenia (projekt vernissage). V máji 2003 vytvorila v galérii Priestor labyrint z živých pohybujúcich sa tanečníkov. Akcia nevyzerala ako predstavenie tanečníkov v malom priestore galérie, ale ako labyrint ľudských tiel, ktorým prichádzajúci návštevníci hľadali cestu von. Ako sa spontánne vyjadrila, má rada energiu, ktorá vyžaruje z človeka, z pohybu, ktorú može priamo náštevník galérie pocítiť na vlastnej koži. Vo svojej tvorbe nadväzuje na balkánskych umelcov, ktorý sa vo svete presadili cez performance avšak so svojím vlastným telom. Gordana Zlatanović rada využíva vo svojích akciách moment náhody, manipulácie, spontánosti. Jej ostatným projektom v tomto roku bola týždňová akcia v galérii HIT pod názvom „Bojové umenie“ , kde v priestoroch galérie dala možnosť ženám naučiť sa brániť voči násliliu na ženách, tým že im sprostredkovala základné cviky aikido pomocou profesionálnych majstrov.

Pred otvorením bude premietanie filmu Róberta Švedu: „Sen, predstava, fantázia Bendy Kristovej.

Výstava je neprípustná deťom do 15 rokov/ enter to the exhibition is not allowed to the children under age15 y.




Gordana Zlatanović: Portréty / Portraits

CC Centrum, Jiráskova 3, Bratislava – Petržalka, autobusové spojenie/ bus connection 80, 86, 95, 96.

Gordana Zlatanović: Portréty / Portraits

Kurátorka / curator: Ivana Moncoľová

Vernisáž 23. marca 2005 o 18:00

Výstava: 23. marec – 17. apríl 2005

Moja srdcová záležitosť


Moja srdcová záležitosť bola jednou z prvých výstav v galérii Buryzone od jej vzniku – uskutočnila sa v marci 2001, podielalo sa nej niekoľko kurátorov a kurátoriek, ktorý si mali na základe svojho srdcového zaujatia vybrať výtvarníka alebo obľúbené dielo. Môj výber bol takýto:

Juraj Balogh  (1975), Vianočná kolekcia

“Prekvapilo ma, keď  po našim dohovore moja srdcová záležitosť, grafický dizajnér Juraj Balogh, sa rozhodol vystaviť objekt – Vianočná kolekcia, ktorá pozostáva z ozdôb malých potápačov zavesených na malom vianočnom stromčeku. … Keďže poznal priestor, v ktorom bude vystavovať podarilo sa mu vytvoriť svojou inštaláciou v klube Buryzone symbiózu miesta a objektu.”

                                                                                                  (Ivana Moncoľová)

Matej Gavula (1972), Objekt

Objekt – lampa 70- te roky. “Bez toho, aby sa moje kardio – záležitosti vopred dohodli ich voľba bola podobná. Nie vo voľbe objektu, alebo v jeho charaktere. Ide skôr o ideu zakomponovania diela do priestoru. Lampa Mateja Gavulu tak nepôsobí konfrontačne, čo sa stáva množstvu diel v množstvách bielostenných galérií, ale nepodlieha priestoru a nepôsobí nepovšimnuto ako mimikry. Stavia na netradičnom výstavnom priestore, nepredpokladateľných hrách svetla v ňom, podtrhuje tak jeho “atmošku”.

                                                                                                    (Ivana Moncoľová)
Miesto: Buryzone, Bratislava, Slovenská republika (Buryzone klub, galéria, ideotéka, knižnica)
Dátum: marec, 2001